Opäť raz k pokusu o blahorečenie biskupa Jána Vojtaššáka (1877 – 1965)
Biskup Ján Vojtaššák sa stal zvláštnym symbolom. Človek s povesťou mučeníka, ktorý bol v nespravodlivom procese v roku 1951 odsúdený na 24 rokov (odsedel si 12 rokov). Táto povesť je síce dôležitá, ale všetci vieme, že je neúplná. Ján Vojtaššák prežil počas svojich 87 rokov života päť rôznych režimov a najväčšie protirečenia okolo jeho osoby vzbudzuje jeho pôsobenie počas režimu ľudáckeho (1938 – 1945). Vojtaššák v ňom pôsobil nielen ako spišský biskup („jeho“ biskupstvo vtedy arizovalo Baldovské kúpele), ale najmä ako člen Štátnej rady, ktorá bola zriadená podľa ľudáckej ústavy v roku 1939. Vojtaššák tak nebol len kňazom a verejne známou osobou, stal sa aj politikom.
Napriek tejto pochybnej stránke Vojtaššákovej osobnosti sa však rozbehol už druhý pokus o biskupovo blahorečenie. To prvé bolo ukončené v roku 2003 Štátnym sekretariátom Svätej stolice s negatívnym výsledkom. Nedávno sa však v prospech blahorečenia vyslovil spišský biskup František Trstenský.
No a keďže proces blahorečenia si v zmysle kánonického práva vyžaduje nezamlčať ani fakty svedčiace v neprospech dotyčnej osoby, aj v tomto prípade sa bude akiste veľa hovoriť o Vojtaššákovej minulosti. Fakty o nej sú už dnes pomerne ľahko dohľadateľné a aj apologéti Vojtaššáka museli kvôli nim poopraviť viaceré svoje stanoviská.
Platí predovšetkým, že Vojtaššákov postoj k tzv. židovskej otázke v období ľudáckeho režimu nebol postojom zlučiteľným s kresťanskými hodnotami, či s božským a prirodzeným právom. Práve naopak; asi najznámejším biskupovým zlyhaním (povedané veľmi jemne) sa stalo jeho udanie na pôde Štátnej rady z 3. 2. 1943, na ktorom ako jej riadny člen upozornil, že aj po pozastavení židovských transportov zo Slovenska zostal v Spišskom Podhradí Žid Alexander Lörinc (podľa Vojtaššákových slov maďarský boľševik). O jedenásť dní neskôr už bol Lörinc v koncentračnom tábore v Novákoch.
Vojtaššákov postoj k riešeniu tzv. židovskej otázky patrí k najtienistejším stránkam jeho života. Bol aktívnym podporovateľom „vyradenia“ židovských občanov z hospodárskeho a spoločenského života a hoci sa často v jeho prospech uvádzajú zásahy v ich prospech, tieto zásahy smeroval v prospech tzv. konvertitov, teda pokrstených Židov, ktorí boli tiež predmetom protižidovskej legislatívy režimu. Kým na pôde Štátnej rady dokázal 26. marca 1942 proti transportom vystúpiť právnik a spisovateľ Ján Balko (1901 – 1992), Vojtaššák po jeho vyzvaní len uhýbavo rečnil, že konvertiti snáď budú mať v táboroch osobitné postavenie (a osud ostatných občanov židovského pôvodu nespomenul vôbec).
Podobné príklady z jeho pôsobenia sú už dobre zdokumentované. Žiada sa menom Slovenského protifašistického hnutia povedať, že väzenie po nespravodlivom procese nemôže automaticky znamenať gloriolu blahoslaveného. Procesy zo začiatku 50. rokov zmietli mnohých čestných a statočných ľudí, často ale spolu s ľuďmi ďaleko pochybnejšieho charakteru a protirečivej povesti. Je zjavné, že život Jána Vojtaššáka bol životom viacerých vážnych morálnych zlyhaní a nedokážeme si ho v kontexte vyššie uvedeného predstaviť ako nasledovaniahodný príklad.
Radostné vyjadrenie spišského diecézneho biskupa Trstenského, že „kauza blahorečenie Božieho služobníka biskupa Jána Vojtaššáka napreduje“, je ďalším svedectvom, že časť katolíckeho kléru sa ešte stále nevyrovnala s ľudáckym totalitným režimom, ktorý kolaboroval s Hitlerom a posielal svojich občanov na smrť na základe rasistickej legislatívy.
Miroslav Lysý, Peter Weiss, Stanislav Mičev, Miroslav Seget, Boris Zala
